To, že sa dlho o SLA nepísalo neznamená, že je všetko v poriadku. Skôr naopak. Len sme si uvedomili, že je to na pôde SLA boj s veternými mlynmi. O situácii v SLA už toho bolo popísané viac ako dosť. V zlom. Bohužiaľ.
O slovenskom lyžovaní naopak. Celý svet, nielen lyžiarsky, nám závidí. A to je bez nadsázky pravda. Veď aj má čo. Obdivuhodné výsledky, ale aj fair-play a veľmi sympatický prejav s veľkou dávkou pokory našich najlepších nám všetkým dodáva sebavedomie a národnú hrdosť. A to ešte svet nevie ďalšiu dôležitú vec. Na Slovensku vďaka obetavosti rodičov rastú rovnako šikovné a odhodlané talenty ako boli Veronika, Peťa, bratia Žampovci či Matej Falát.
Všetci sú to nasledovania hodné vzory. Ako po stránke športovej, tak aj ľudskej. Veď ono sa to ani oddeliť nedá. A preto si myslím, že sú to vzory nielen pre naše deti, ale aj pre nás. Pre nás teda sú. A veľké. Kto vie, či si to niekto vôbec vie predstaviť, lyžovať na takej úrovni. Je potrebné veľké odhodlanie, sebazaprenie, obetovanie, cieľavedomosť. Sprevádzané bolesťou, únavou, rizikom a stále sa to nemusí podariť. Pokora a disciplína. Či každodenné odriekanie. Tlak konkurencie, médií, fanúšikov. Vysoké ciele s nejasným koncom. Aj napriek tomu idú ďalej a pokračujú vo svojej práci. Berme si príklad z ich odhodlania a viery. Ak sú vzormi, tak inšpirujú. Ak inšpirujú, tak tvoria odkaz. Odkaz svetu. Že o slovenskom lyžovaní bude vďaka nim počuť svet aj naďalej.
A aj preto sa u nás oplatí „ZACHRÁNIŤ LYŽE“